Predslov

 

Najväčšie čo nám zanechal Ježiš Kristus a prikázal nám konať na jeho pamiatku je Eucharistická obeta. Konať túto obetu nie je niečo formálne, vyžaduje si to od nás aktívnu účasť na nej. Aktívna účasť si vyžaduje dobré chápanie zmyslu a významu tejto úlohy z našej strany. Pre splnenie tejto úlohy, prichádzam na pomoc s touto príručkou všetkým čo chcú  lepšie pochopiť význam  a cieľ  liturgie Eucharistie a aktívnu účasť na nej. Verím, že nájdu v nej objasnenie podstaty a dejinný vývoj eucharistickej  obety, aby  videli, že forma, opakujem forma eucharistickej obety nie ja dielo jedného svätca, alebo cirkevného spisovateľa, ale, že je to dielo Cirkvi vedenej Svätým Duchom, ktoré začalo momentom zoslania Svätého Ducha. Forma a slovné vyjadrenia v Liturgii Eucharistie rástli v priebehu dejín vzniku a upevňovania sa  Kristovej Cirkvi. Je to dielo Svätého Ducha a ľudí, ktorí sa stali jeho nástrojom. 

   Liturgia Eucharistie,  to je v skutočnosti vyznanie lásky Ježiša Krista nám:  Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej   láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske.“[1] Pri písaní tejto príručky mojím cieľom bolo a aj je čo najlepšie priblížiť význam svätej obety nášho Vykupiteľa všetkým, ktorí prejavia o to záujem. Počas svojej kňazskej praxe som poznal, že veľa našich veriacich príliš formálne pristupuje k účasti na konaní  svätej omše. Nechápu svoju živú účasť na tejto obete nášho Pána Ježiša Krista, dokazujú to tým, že neskoro prichádzajú na svätú omšu a často v nedeľu odchádzajú skôr zo svätej omše. Zabúdajú na veľkú lásku Ježiša Krista k nám a že ho tým urážajú, myslím, že to ich ani nenapadne. Rovnako si neuvedomujú, že keď ma niekto miluje je slušné byť aspoň pozorný voči nemu a nie utiecť od neho. Príliš obchodnícky jednáme s naším Spasiteľom a zabúdame na to, že Boh je najspravodlivejší a On nie raz na nevďak ľudí odpovedal tým, že dopustil nedorozumenia medzi ľuďmi, ako  v prípade pýchy starodávnych babylončanov, ktorí si namýšľali, že postavením vysokej veže budú takí múdri ako Boh. Bohužiaľ ľudia sa nepoučili a novodobí babylončania si myslia, že ich rozum im ukáže ako si majú zariadiť svoj život podľa svojich predstáv. Aj dnes svet vidí svoju budúcnosť niekde v kozme, ale zabúda, že pánom kozmu je Boh a neuvedomujú si, že prídu potiaľ pokiaľ im to On dovolí. Žiadna  ľudská múdrosť nenahradí lásku Boha! Preto som sa snažil na žiadosť mojich poslucháčov-absolventov štúdia katechetiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre napísať vhodnú príručku pre výklad a pochopenie eucharistickej obety pre nás a celé ľudstvo tak nesmierne dôležitej. Volil som metódu výkladu cestou porovnania a rozboru liturgie Eucharistie  slávenej pred  Druhým Vatikánskym cirkevným snemom a po ňom. Zároveň začleňujem do výkladu históriu vzniku jednotlivých častí liturgie Eucharistie, aby sa každý mohol o tom presvedčiť a tak sa upevniť vo viere v prítomného Krista v tejto obete. Verím, že touto cestou pomôžem všetkým učiteľom náboženstva, ako aj vychovávateľom, včítane rodičov, pri výchove žiakov a v prípade rodičov detí. Rovnako verím, že všetci, ktorí si to prečítajú a porozmýšľajú o tom čo čítali,  lepšie pochopia jednotlivé úkony pri slávení liturgie Eucharistie, ako aj celú nekrvavú obetu. Veď dnes sú všetci prítomní veriaci obetujúcimi, v ich mene nahlas to kňaz hovorí Bohu v modlitbách v množnom čísle a nie ako pred Druhým vatikánskym cirkevným snemom, kedy veriacich zastupoval miništrant. Teraz sú veriaci priami účastníci a kňaz je predsedajúci spoločenstvu, ale obetu slúži celé spoločenstvo.  Nech  sám Pán Ježiš obetujúci sa v eucharistickej obete osvieti  rozum čitateľov  tejto príručky aby plne pochopili  Jeho nesmiernu lásku.

 p. Jozef Michalov



[1] Jn 15, 9 – 10.

 

Doplnkové informácie